VÁŽENÝ LEKÁRSKY TÍM Z NEUROCENTRA NÚDCH KRAMÁRE,
prof. MUDr. Rudinský, MUDr. Chrenko, MUDr. Petrík, MUDr. Humpolcová, MUDr. Hlinčík,
dovoľte mi touto cestou vysloviť k Vašej profesionalite, odborným znalostiam a naj ma ľudskému prístupu úprimný obdiv a poďakovanie.
Vy, pán Doktor Chrenko, ste mi počas nášho pobytu v nemocnici s mojím synom vždy priniesli pokoj, kľud a dokázali ste mi neskutočne prívetivým spôsobom plným odbornosti objasniť a vysvetliť zdravotný problém a stav môjho syna a ja sa musím priznať, že som ako mladý študent so záujmom počúval každé Vaše slovo ako na prednáškach v tom najlepšom slova zmysle a na základe Vášho spôsobu objasňovania si nadosmrti zapamätám výrazy Lordóza, Kyfóza a Kyfotická deformita a pri spomienkach na Váš výklad cítim doposiaľ kľud, pokoj a istotu. Dokázali ste mi spolu s Profesorom Rudinským Vašimi skúsenosťami a odbornými znalosťami s trpezlivosťou, vnímavosťou i vľúdnosťou vysvetliť pre Vás už tak samozrejmú problematiku, Mne, obyčajnému jednoduchému človeku, zronenému otcovi nad celou situáciou. Spolu ste tvorili a tvoríte neoddeliteľnú súčasť nášho života a Vaše „výklady“ mi pri prvých krokoch v boji so situáciou ohľadom môjho syna dopomohli k zmierneniu mojich obáv a Vaša ľudskosť a odbornosť mi pomohli prekonať môj nevedomý strach.
Vám, pán Doktor Petrík chcem vyjadriť poďakovanie preto, že ste pre mňa počas pobytu na oddelení ako aj po prepustení pri náhodnom stretnutí predstavovali ochranné krídla, ktoré sa Vašou prítomnosťou a zdatnosťou vo Vašom obore rozprestierali nado mnou ako nad rodičom, ktorý si veľakrát v zúfalstve sám nad sebou lámal hlavu a Vy ste sa mi vrúcne zjavili vždy v tej chvíli a na mieste, kde to bolo treba a s ochotou, milotou mi vysvetlili bez dávky odcudzovania všetko, čo som potreboval vedieť, zistiť, počuť i keď aj niekoľkokrát a udali mi správny odborný smer ako ľudskej bytosti s chybami, obavami a strachom, ktorý ste dokázali utíšiť.
V neposlednom rade veľká vďaka patrí Vám, pani Doktorka Humpolcová, ktorá ste svojím šarmom, noblesou dámy a dôvtipom, dokázali ako „dobrá sudička” upútať syna na jeho korzetík, ktorý vnímal ako najväčšieho nepriateľa, ako zlého čerta a Vy ste jednoduchým spôsobom, čo by len mávnutím kúzelného prútika urobili z jeho nepriateľa najlepšieho kamaráta do dažďa, ktorý tvorí už neoddeliteľnú súčasť jeho každodenného života pri jeho zotavovaní sa a prosperovaní vpred. Vďaka obyčajným nálepkám, ktoré ste mi na konci jednej vizity spomenuli, sa mi syn spriatelil s nevyhnutným prvkom potrebným na to, aby chodil a mohol chodiť a opäť vykročiť na svoju cestu životom. Neveril by som, ak by som to nevidel, že taký jednoduchý nápad nám dokáže tak pomôcť a v konečnom dôsledku dokáže vyčariť obdiv k Vášmu zápalu práce a vynaliezavosti, aby sa detský pacient cítil napriek okolnostiam, nech sú akékoľvek, dobre a mal úsmev na tvári.
Nezabudnem opomenúť ani Vás, pán Doktor Hlinčík, Vaše gesto „palec hore“ sa stalo synovým obľúbeným gestom na vyjadrenie svojich pocitov a súhlasu s aktivitami, nápadmi a pri každodenných činnostiach, a to najdôležitejšie, pri tomto geste má vždy úsmev na tvári. Musím sa priznať, že bez Vašej prítomnosti počas našej hospitalizácie by oddelenie bolo ako Vianoce bez Deda Mráza. Vaša nálada, pohľad, obyčajné gesto palca hore dokázali rozsvietiť lúče v tme a rozohnať mraky, ktoré skrývali slnko. Aj vďaka Vám som sa postupne dokázal na všetko pozerať s pozitivizmom, za čo Vám úprimne ďakujem.
Vážený lekársky kolektív z Neurocentra NÚDCH, touto cestou by som sa Vám rád úprimne poďakoval a prejavil úctu a uznanie k Vašej odbornosti. Vašej práci, Vášmu prístupu a ľudskosti, zmyslu života, ktorý prejavujete Vašim detským pacientom a nám rodičom napriek tomu, že každý človek si nesie svoje vlastné bremeno v súkromí a Vy ešte aj popri svojom živote sa stretávate v pracovnom prostredí v plnom odbornom a ľudskom nasadení s údelmi nás ostatných a neraz vidíte nepriaznivé veci, no dokážete i tak povzbudiť a podržať veľakrát v neľahkých situáciách rodičov, ako som bol aj ja. Vďaka Vám, a samozrejme aj vďaka sile a húževnatosti môjho syna Rudka, mi dnes dokáže môj Bambuľko chodiť a ja nad touto skutočnosťou každý jeden deň žasnem a ostávam v údive a zároveň cítim slzy šťastia a s veľkou vďakou a vrelou úctou spomínam, akí úžasní odborníci a ľudia k tomu dopomohli a tými ste VY a celé oddelenie Neurocentra.
S nekonečnou vďakou a úctou k Vám,
otec pacienta
Autorka poďakovania: otec pacienta
Autor ilustračnej fotografie: Mikael Stenberg on Unsplash
Fotografie v príbehoch sú ilustračné.