Výkony

Na Oddelení detskej neurochirurgie vykonávame tiež chirurgickú liečbu kraniostenóz. Kraniostenóza (tiež kraniosynostóza) je ochorenia pri ktorom dochádza k predčasnému zrasteniu lebečných švov, čo vedie k deformite lebečných kostí. Je to ochorenie novorodeneckého a kojeneckého veku.

Chirurgickú liečbu vykonávame v zásade dvomi spôsobmi:

1. do šiestich mesiacov operujeme kojencov endoskopicky;
2. po šiestich mesiacoch veku vykonávame operácie tzv. otvoreným spôsobom.

Po operácii kraniostenózy nosia pacienti spravidla do jedného roka života remodelačné helmičky – ortézy, ktoré napomáhajú pri raste hlavičky nadobudnúť normálny tvar.

Pacienti profitujú z operácie nielen tým, že umožňujú normalizáciu tvar lebky ale, podľa rozsahu uvoľnenia vnútrolebečného priestoru, môže dôjsť pooperačne taktiež k zlepšeniu vývinu mozgu a zlepšeniu psychomotorického vývinu (Chrenko, 2021). Viaceré štúdie (Cradock et al. 2015; Lekovic et al. 2004; Millichap, 2015; Speltz et al. 2015; Speltz, 2007) hovoria o vplyve kraniostenózy na kognitívny vývin. To je badať už v prvých mesiacoch či rokoch vývinu, zvýraznenie kognitívnych deficitov v zmysle porúch učenia, deficitu rečových schopností, a podobne sa zvýrazní v období nástupu dieťaťa do školy.

Pozadie vzniku kraniostenóz

Ako uvádzajú Kubátová et al. (2019), v prvých rokoch života dochádza k maximálnemu rastu mozgu. V deviatom mesiaci života je veľkosť mozgu zdvojnásobená, v 36. mesiaci strojnásobená. Rast mozgového tkaniva umožňujú otvorené lebečné švy a veľká a malá fontanela. K definitívnemu uzavretiu švov dochádza až v treťom decéniu. Dovtedy môže kalva (horná časť lebky) rásť a remodelovať sa. Veľmi vzácne dochádza k predčasnému zrasteniu jedného či viacerých lebečných švov, teda ku kraniostóze (lat. cranio = lebka, lat. synostosis = zrastenie dvoch, či viacerých kostí). Následkom je charakteristická deformita hlavy. Kraniostenóza vedie nie len ku kozmetickým defektom, ale aj k obmedzeniu vývoja a rastu mozgu a k zvýšeniu vnútrolebečného a vnútroočného tlaku. Incidencia (výskyt) je nízka. Uvádza sa na úrovni 0,04 – 0,1% detí. Správna diagnóza býva často stanovená neskoro. Najčastejšie býva zamieňaná s polohovou plagiocefáliou (Wikipedia contributors, 2022a),  (stav pro ktorom špecifické oblasti hlavy detí majú abnormálne sploštený zvar, ktorý je spôsobený častým zotrvávaním hlavy v rovnakej polohe pri ležaní či sedení). Výhodou včasnej správnej diagnózy je možnosť endoskopického (Wikipedia contributors, 2022d) riešenia (operácia pomocou optického prístroja – endoskopu, umožňujúca vykonať zákrok prirodzeným alebo veľmi malým otvorom v tele), ktoré je menej rizikové v porovnaní s klasickou otvorenou operáciou.

Neurochirurgia a ortotika

Ako ďalej uvádzajú Kubátová et al. (2019), ľahké stupne kraniostenóz sú kozmetickými vadami, ktoré nenarušujú normálny vývin mozgu a nie je nutné ich operačne riešiť. Operačné riešenie patrí do rúk skúsených neurochirurgov.

Prvou možnosťou je klasická remodelačná operácia tzv. otvorenou spôsobom, pri ktorej sa uvoľňuje zrastený šev a upravujú sa zdeformované kosti. Výsledkom je takmer normálny tvar hlavy. Šev a zdeformované kosti sú sprístupnené dlhým kožným rezom od ucha k uchu. Klasická operácia je zaťažená vyššou stratou krvi s nutnými transfúziami, často opakovanými. Po operačnom výkone dochádza k výraznému opuchu mäkkých tkanív, operačné rany sú  rozsiahlejšie. Vyššie spomenuté faktory predlžujú dĺžku pobytu na intenzívnom lôžku aj celkovú dobu hospitalizácie a podávanie antibiotík a analgetík. Niekedy sú nutné reoperácie. Výhodou klasickej operácie je takmer normálny tvar hlavy bezprostredne po výkone.

Druhou možnosťou je včasné endoskopické riešenie. Ide o miniivazívnu metódu, pri ktorej je odstránený zrastený šev z jedného či dvoch rovnobežných kožných rezov. Po resekcii švu sa vždy zahajuje ortotická liečba remodelačnou helmičkou, ktorá bráni rekurencii (opakovanému výskytu, návratu) synostózy. Používajú sa individuálne, na mieru vyrábané kraniálne remodelačné ortézy, ktoré chránia a súčasne tvarujú hlavu pri raste. Oproti klasickej operácii je endoskopické riešenie zaťažené výrazne menšou stratou krvi, miernejším pooperačným opuchom a teda ja kratšou dobou hospitalizácie a podávaním antibiotik a analgetík. Limitom tejto miniinvazívnej metódy je hrúbka lebečnej kosti. Je možné ju použiť iba približne do 6. mesiaca veku dieťaťa, kedy je lebečná kosť tenká. Neskôr je jedinou možnosťou vyššie uvedená klasická remodelačná operácia otvoreným spôsobom.

Následná ortotická liečba sa zahajuje po endoskopickom neurochirurgickom výkone po zahojení rany a odoznení pooperačného opuchu, spravidla dva týždne po operácii. Realizujú sa skeny lebky a antropometrické merania, podľa ktorých sa vyrobí ortotická helma individuálne pre každého pacienta. Helmy sú vyrábané zo zdravotne nezávadných materiálov, vnútro helmy je potiahnuté antibakteriálnou tkaninou. Pri nekomplikovanom pooperačnom priebehu sa helmy nasadzujú ihneď po prepustení, teda niekoľko dní po operácii. V prvých troch dňoch sa helma nosí intermitentne (prerušovane), od štvrtého, piateho dňa už 23 hodín denne. Jedna hodina denne bez helmy je určená k hygiene pacienta. Ortotické kontroly – skeny a antropometrické meranie lebky – sa opakujú každé 3 – 4 týždne, helmy sa upravujú podľa aktuálnych rozmerov hlavy, eventuálne sa vyrobí úplne nová helma. Celková dĺžka ortotickej liečby helmou je veľmi individuálna. Pohybuje sa rádovo v mesiacoch (Kubátová et al. 2019) a je určená dostatočnosťou korekcie tvaru lebky.

V súčasnosti existuje viacej výrobcov, ktorí sa venujú výrobe korekčných kraniálnych (hlavových) helmičiek (Plagio klinika Martin – ORTO-PROTETIKA, s.r.o., ORTOPROplus, spol. s r.o. a PROTEA, s.r.o.). Rakúska firma Pohlig GmbH, vyrába okrem štandardných heliem aj také, ktoré okrem štandardnej remodelácie umožňujú aj ďaľšie funkcie (protekcia lebky pred úrazom, lepšia tolerancia pri nosení a pod), ktoré doporučujeme pre vybraných pacientov (Helmet therapy: a mother’s experience, 2022). Nižšie uverejňujeme niekoľko obrázkov nášho pacienta s helmičkou od vyššie menovanej firmy.

Tím Oddelenia detskej neurochirurgie